Malý Velký pes
Majú odvahu...
Tomu ty hovoríš pes?!“ Veta, ktorú si každý majitel malého či trpasličieho psa musí vypočuť niekolkokrát. Predstava o tom, ako má vyzerať "správny pes" je totiž v našej spoločnosti pomerne jasná. Pri vyslovení slova pes, si väčšina ludí predstaví psa s minimálnou kohútikovou výškou 30 cm a vyššie.
Všetci sme sa už v takej situácii ocitli a len málokoho to ešte prekvapí. Ktorý z majitelov malých psov by nepoznal situáciu, keďsa jeho dvojkilové klbko chlpov vrhá s dávkou odvahy a hlasitým štekotom na iného psa o hmotnosti najmenej 30 kilogramov? Kde sa berie v tom trpaslíkovi tolko odvahy a odhodlania? Kde berú malé psy svoje sebevedomie?A ako často sa ocitneme v situácii, keď náš milý malý psíl prekročí myslenú "hranicu" a vycerí na nás svoje malé zúbky, zavrčí a možno aj uhryzne? Že se vám to nikdy nestalo? Ja hovorím, že často. Ak zaregistrujeme takéto chovanie u velkého psa, sme všrtci ihneď v strehu, dokážeme zasiahnuť a jednáme. Samozrejme ten náš malý drobček to predsa tak nemyslel…
Kde je chyba
Iba v nás. Pes, či malý či velký, je tvor svorkový a bol domestikovaný ako šelma. Je schopný sa človeku podriadiť, pokiaľ to od neho budeme vyžadovať, a má teda schopnosť stať sa ovládatelným. Ale v skutočnosti sa bude vždy riadiť odvekými zákonmi svorky, teda nie zákonmi "občianskymi". Preto je tak nezmyselné poludšťovanie psích vlastností, čo môže viesť až k dominantnému chovaniu jedinca, ktorý sa snaží zaujať v rodine vedúceho postavenia. Snaží se potom presadzovať svoju vôlu všemožnými prostriedkami a prevziať v ludskej svorke vedenie. Pes môže býť priateľom pokiaľ ide o hru, ale vo veciach hierarchie musí mať jasno. Buď je prvý pán alebo on. Pokial je prvý on, potrebuje si utvrdiť postavenie vo svorke, teda medzi ostatnými, a má na to dostatok prostriedkov. Problém neni zákonite v psovi, ale v majiteľovi.Príčiny agresívneho chovania psov môžu byť rôzne, od strachu cez zlú výchovu. Ani jedno z toho neovplivníme, môžeme však ovplivniť svoje chovanie - zmeniť svoj prístup.