Jdi na obsah Jdi na menu
 


Chovanie psa

11. 1. 2007

Čo hovoríš?

Naši chlpatí priatelia k nám často hovoria rôznymi pohybmi alebo náznakmi svojho tela, bez toho aby sme si to uvedomovali či to vôbec postrehli. Rada by som vám aspoň trochu priblížila „spôsob komunikácie”, ktorá samozrejme nemusí byť u všetkých zvierat rovnaká,  ale určité prvky sa objevujú u každého z nich a u väčšiny psov majú rovnaký význam.

• Štuchnutie ňufákom- vyjadruje priatelskosť.

• Štuchnutie panvou - znamená priatelstvo. Psi toto gesto používajú voči luďom behom vítacíeho rituálu.

Pes sa často môže snažiť na seba upútať pozornosť, a naviazať tak kontakt so svojim pánom, rôznymi spôsobmi – váľaním sa vo výkaloch, mršinách, branie kameňov do úst aj.

•Objímanie- môže cudzí pes pochopiť ako prejav nadradenosti a nepriatelstva.

Priamy pohľad do očí môže pes rovnako vnímať ako hrozbu.

• Siahanie na hlavu berie pes ako výraz nadradenosti. Mali by ste zabrániť deťom, aby hladkali neznáme psy bez dozoru.

Ďalším rizikovým faktorom je, keď dieťati napr. spadne rožok v blízkosti psa a obaja sa potom snažia sústo zobrať – môže potom dojsť k " boju o potravu" (jedná sa väčšinou o cudzie psy).

Vzájomné olizovanie šteniatje výrazom náklonnosti. Neskôr sa jeho význam posúva a šteňa sa snaží intenzívnym olizovaním pyskov dospelých donútit ich, aby vyvrhli potravu (pozorovanie u šteniat vlkov). S pribúdajúcim vekom naberá gesto ukludňujúceho významu

Šteňatá sa hryzením a vrčaním na členov domácnosti snažia upevniť svoje postavenie vo svorke. Preto je nutné ich nenásilným spôsobom usmerňovať (keď nepomôže slovné napomenutie, vyzdvihneme šteňa za kožu v zátylku do výšky našich očí a pokarháme ho). Musíme však rozlišovať hryzenie a vrčanie pri hre, ktoré je v prijatelnej miere vcelku v poriadku a neni potrebné v tomto prípade šteňa napomínať.

Niektoré psy si spojujú chovaníe svojho pána pri odchode s následnou dobou odlúčenia . Potom môžu predčasne prejavovať strach.

Niekedy sa nechávajú ľudia zmiasť tým, že pes cerí zuby a pri tom vrtí chvostom.Vrtenie chvostom v tomto prípade neznamená priatelské gesto, ale tešenie se na útok. Keďmáme pocit, že nás chce pes napadnúť, začneme pomaly cúvať nepozeráme sa mu priamo do očí a kludne naň hovoríme. Pokial aj tak pes zaútočí, otočíme se k nemu chrbtom, prikrčíme sa s rukami v na nohách a chrbát napneme. V tejto pozícii nám pes nemôže tolko ublížiť, ako keby sme k nemu zostali otočení čelom.

Keď sa psy bijú, odtrhávajte ich od seba chytením za chvosty. Vyhnete sa tak zbytočným poraneniam, ktoré vám môžu zvieratá v zápale boja spôsobiť.

Aby si pes vždy nechal siahnuť na jedlo, popr. nechal si vziať nevhodnú stravu z úst, je dobré mu vždy pred kŕmením zamiešať stravu v jeho miske prstom tak, aby to videl. Pes si týmto spôsobom zvykne, že sa dotýkeme jeho jedla.

Niekedy se stáva, že pes si lahne na svoje miesto a keď ho z neho chceme odviesť niekam preč (napr. venčenie), tak na nás zavrčí. Pokial sa táto situácia neopakuje často, mali by sme rešpektovať, že aj pes chce mať občas "svoj kľud" (asi ako my, keď nám nie je dobre alebo nemáme náladu). Pokial by však takto pes reagoval príliš často či dokonca pravidelne, musíme zviera okríknuť , nikdy psa netrestajte ťahaním za kožu na zátylku! V psej reči to znamená smrtíace kusnutie! Pokial ho tak chytíte prvýkrát, bude k smrti vystrašený, pokial to budete robiť často, bude vás mať za "hlupáka",!

 

• Psí štekot – dá se povedať, že jednotlivé akustické vlastnosti štekania se menia v závislosti na chovaní psov .Hlasné atonálne štekanie sprevádza okamžiky, keď sa pes brání alebo naopak vyhráža útokom, ďalej situácia sociálnej neistoty a fyzickej bolesti.Harmonickejšie štekanie je spojené s kladnými interakciami, napríklad s hrou či podriadeným chovaním. Maďarský vedec Ádám Miklósi poukazuje na skutočnosť, že harmonické zvuky, ktoré sú typické pre domáce psy, nie je možné u divoko žijúcich psovitých šeliem vôbec nájsť. Z toho usudzuje, že štekanie je určené ľuďom a ako také i vzniklo. Miklósi to doložil pokusom s maďarskými ovčiarskymi psami mudi, ktoré sú proslulé svojou hlasitosťou. Ludia, ktorí sa experimentu zúčastnili, poslúchali záznam štekania týchto psov. Potom mali priradiť jednotlivé zvukové ukážky k predom daným situáciám psieho života, napr. očakávanie žrádla, hra s inými psami či osamotení. Veľká časť pokusných osôb priradila ukážky štekania správne, či šlo o majitela psov alebo o osoby, ktoré psa nikdy nemali. Percento správnch odpovedí bolo tak vysoké, že vylučuje možnosť náhodného úspechu. Z toho Miklósi odvodil, že psej reči rozumie v podstate každý.


 

Pokial možno nikdy netrestajte psa fyzicky. Pes veľmi dobre pozná podľa intonácie nášho hlasu (neni treba kričať), či ho chválime alebo se naň hneváme. Keď na psa neplatí slovné napomenutie, potrestajte ho vydvihnutím za kožu v zátylku do výšky vašich očí a následným slovným pokarhaním. Je to pre psa prirodzený spôsob pokarhania, v prírode tak trestajú feny svoje šteňatá. Pokial máte už velké šteňa alebo dospelého psa, ktorý nereaguje na slovné napomenutie, a vy na ňom nemôžete praktikovať tento spôsob výchovy kvôli jeho robustnosti, preplesnite ho maximálne zloženými novinami či prútkom. Akceptovatelné sú ešte sťahovacie obojky – ostnaté či elektrické obojky sú zvrhlosť a do priatelského vzťahu človeka a zvieraťa nepatrí!Netrestajte ale nikdy psa rukou , pretože by sa jej začal báť a v budúcnosti by reagoval bázlivým prikrčením i na váš pokus o jeho pohladenie.Nezabúdajte, že pri výcviku sa najviac osvedčila "škola hrou".

Na záver by som chcela dodať, že pes musí samozrejme poslúchať, kvôli jeho vlastnému bezpečí (mestská doprava atd.) i začlenení do ľudskej komunity, ale na druhú stranu z neho nemôžeme robiť "robota" - preto aj svojmu 4-nohému priatelovi občas doprajte možnosť voľby a keď nemá náladu, nechajte ho v klude premýšlať o jeho psom svete. Uvidíte, že to ocení a o to radšej potom, bude plniť vaše príkazy a priania.