Medvede
NEPRAVDIVÉ MÝTY O MEDVEĎOCH
V médiách sa čoraz častejšie objavujú správy o zlých, agresívnych a premnožených medveďoch, ktoré v lesoch číhajú na bezbranných hubárov a krvilačne napádajú salaše. Ľudia si akosi nevšimli, že po stáročia patrili karpatské hory viac medveďom ako ľuďom, a že aj medvede majú právo na kúsok nerušeného miesta pre život. V Európe sme im ho už veľa nenechali a aj z toho zvyšku im pokúskoch ukrajujeme. Ľudia sa čudujú, že sú stretnutia s medveďmi príliš časté. Ale kam majú ísť, aby sa s človekom nestretli?
MÝTUS 1. Medvede sú premnožené. Čo to vlastne znamená? Toto slovo používame veľmi premyslene vždy, keď nám vo voľnej prírode niečo prekáža. V skutočnosti je medveďov toľko, koľko si dokážu nájsť potravy. Nie viac. Žiadne premnoženie v ekologickom zmysle slova. To, že navštevujú kontajnery a skládky odpadov, ktoré sa nachádzajú v srdci jeho areálu, nie je žiaden dôkaz premnoženia. Ak by sa v niektorej oblasti vyskytoval dvojnásobne nižší počet medveďov a ti isté skládky, medvede ho budú využívať, lebo sú ľahkým zdrojom výdatnej potravy. Medvede svoju plachosť strácajú postupne, naučia sa nebyť plachými. Odpadky nachádzajú najskôr len v noci a na okraji, postupne čoraz častejšie a bližšie k ľuďom. Keby sme im k tomu neposkytovali podmienky, neboli by s nimi takéto problémy. MÝTUS 2. Medvede ničia stáda. Atakovanie salašov medveďmi má rovnaký motív ako návštevy kontajnerov – ovce sú ľahko dostupnou potravou. Väčšine prípadov sa dá jednoduchým spôsobom predísť. Účinné sú dobre vycvičené strážne psy, ktoré však nesmú byť na reťazi a elektrické oplôtky. Väčšina salašov takéto zabezpečenie nemá. Odsudzovať medvede je scestné, nechápu, že ovce patria ľuďom, a že znamenajú peniaze, na ktorých nám tak záleží. MÝTUS 3. Medvede sa agresívne správajú. Medveď je za normálnych okolností prirodzene plaché zviera. Inštinktívne sa vyhýba miestam, kde sa často vyskytujú ľudia. Ak sa aj nechtiac dostane do ich blízkosti, vo väčšine prípadov sa o tom človek ani nedozvie a medveď sa v tichosti stratí. Agresívne správanie sa môže vyskytnúť najmä ak je :
Prevažná väčšina médiami popisovaných prípadov negatívneho správania sa medveďov je z časti alebo úplne nepravdivá. Postihnutý sa vykresľuje v pozícii hrdinu, ktorého ohrozovala strašná šelma. Vykreslený medveď je obyčajne väčší ako v skutočnosti, útočný, hrozne reve, prenasleduje a pod. Chyba zo strany človeka, napríklad to, že medveď bol postrelený, synantropný... sa nespomenie. Počty medveďov v poľovných revíroch bývajú aj niekoľkonásobne nadsadené. Napadnuté ovce na salašoch neboli strážené, ba ani v ohrade, stal sa i prípad, keď ovce zjedli valasi a obvinili medveďa. Najčastejším motívom týchto nadsadených alebo úplne nepravdivých informácií býva žiadosť o ministerskú výnimku na lov, ktorú treba zargumentovať, alebo heroizovanie ľudí, ktorí z bežného stretnutia vytvoria dramatický príbeh. Medveď je v podstate dobrák. Nič od nás nechce – len pokoj. Je to veľké zviera a potrebuje priestor, rozsiahle staré lesy bez ciest, po ktorých sa hrnú davy turistov. Máme u nás predsa národné parky a rezervácie. Doprajme im aspoň tú trošku pokoja. Alebo sme už takí sebeckí, že ani toto nedokážeme? MEDVEĎ HNEDÝ |
AKO SA SPRÁVAŤ PRI STRETNUTÍ S MEDVEĎOM??
Najnebezpečnejšie pre človeka sú :
|
Medveď hnedý sa vyskytuje v siedmich zemepisných rasách. Najväčšie medvede hnedé možno vidieť na Aljaške a na niektorých priľahlých ostrovoch. Povestný je medveď Kodiak z rovnomenného ostrova, ktorý dorastie na dĺžku takmer 3 metre a jeho hmotnosť sa pohybuje okolo 800 kg, vo výnimočných prípadoch až do 1200 kg. Na Slovensku žije medveď hnedý eurosibírsky, a to v počte okolo 600 jedincov. Oblasťami s výskytom medveďov sú takmer všetky hornaté oblasti západného, stredného a východného Slovenska so zachovalým a trvalým lesným porastom. Oblasti s najväčším výskytom sú pohoria stredného Slovenska, severné pohraničie a oblasť Slovenského raja. V Čechách a na Morave je už vyhubený. Sfarbenie srsti medveďa je dosť variabilné, od čiernohnedej až po žltohnedú, pričom mladé jedince mávajú pod hrdlom biely obojok. Hmotnosť kolíše od 150 do 400 kg. Medvedice majú relatívne menšiu a plochejšiu hlavu ako medvede a sú celkove menšie. Medveď je jedným z najväčších suchozemských dravcov.
Medvede veľmi dobre počujú a taktiež majú veľmi dobrý čuch. V rovinatom teréne človeka zavetria na vzdialenosť vyše 5 kilometrov. Taktiež majú lepší zrak ako ľudia. Nehybné predmety však rozoznávajú iba na menšiu vzdialenosť. Pri pohľade na živého medveďa si môžeme overiť, ako využíva zmyslové orgány. Pohyblivým ňufákom neprestajne vetrí na všetky strany. Aj pohyblivé malé uši bleskovo otáča smerom k prichádzajúcemu zvuku. Na zrak sa veľmi nespolieha. Medvede dokážu bežať dlho veľkou rýchlosťou, o 66% rýchlejšie ako najrýchlejší šprintér na svete, sú silné, pri prekonávaní prekážok dokážu otvoriť dvere, okná a okenice domov, jediným úderom tlapy vedia zabiť dospelý hovädzí dobytok. Sú tiež dobrí plavci a lezci. Majú kolísavú chôdzu a to preto, lebo pohybujú súčasne obidvoma končatinami z tej istej strany. Málo vyvinuté svalstvo tváre nedovoľuje medveďovi takmer žiadnu mimiku. Jeho výraz sa nemení, a tak nevedno, či je zviera v dobrej nálade alebo sa chystá na útok. Nie len preto patria medvede medzi najnebezpečnejšie a najprefíkanejšie šelmy.
Medveď malajský (Helarctos malayanus)
Vyskytuje sa v juhovýchodnej Ázii, Malajskom polostrove, južnej Číne, ostrovoch Sumatry a Kalimantanu. Je najmenší zo všetkých druhov, má len okolo 65 kg. Žije v oblasti tropických pralesov, preto má najkratšiu srsť. Vďaka dlhým pazúrom výborne lezie po stromoch. Úzkym dlhým jazykom chytá hmyz, termity, včely, ale živí sa aj ovocím a malými cicavcami.
* Pytliaci ho ešte stále lovia kvôli medvedej žlči, vysoko cenenej na ďalekom východe, kde sa z nej vyrába prírodný liek. Taktiež aj kvôli medvedím labkám, ktoré sú v luxusných reštauráciách drahou a obľúbenou pochúťkou. V súčasnosti je pre neho hrozbou aj vyrubovanie dažďových pralesov.
Medvede vo svete
Na zemi dnes žije 8 druhov medveďov.
Medveď hnedý (Ursus arctos)
Najrozšírenejší druh, ktorý môžeme stretnúť aj na Slovensku. Jeho poddruhy môžeme rozdeliť na severoamerické, východoázijské, tibetské, európsko-sibírske, aljašské, predoázijské.
Najväčším z nich je medveď kodiak (dĺžka 2,0-3,4 metre; hmotnosť 470-530 kg), vyskytuje sa na pobreží a ostrovoch Aljašky, podľa jedného z nich sa aj volá.
Daľším poddruhom je známy medveď grizly zo severnej Ameriky. Tento tiež narastie do úctyhodných rozmerov až 2 m. Jeho dlhá hnedá srsť je na koncoch svetlá, z čoho pochádza jeho meno (angl. "grizzled" znamená šedivý). Podobne ako kodiak, na jeseň aj on s obľubou loví lososy, v húfoch tiahnúce proti prúdu riek.
.
Medveď ušatý (Ursus thibetanus)
Obýva Áziu, Himaláje až do výšky 4000 metrov. Je menší ako baribal, tiež čierny, len na hrudi má žltobiely golier v tvare písmena V. Svoje meno dostal vďaka nápadne velkým ušniciam.
Medveď okuliarnatý (Tremarctos ornatus)
Je jediným druhom žijúcim v južnej Amerike, kde obýva pohorie Ánd.
Je čiernohnedej farby, okolo očí má svetlú srsť, čo pripomína okuliare. Na hrudi má golier z dlhšej, taktiež svetlej srsti. S obľubou lezie na kaktusy za plodmi a má rád ovocie.
* Ohrozený je lovom pre mäso a ničením jeho životného prostredia, farmári ho strieľajú kvôli škodám na poliach.
Medveď čierny (Ursus americanus)
"Baribal" žije na území Mexika a severnej Ameriky, kde tvorí početnú populáciu v oblastiach, kde vyhubili grizlyho. Je veľký skoro ako náš medveď hnedý, ale má kratšiu čiernu srsť (alebo aj škoricovohnedú), na hrudi svetlú. Na chrbte nemá výrazný "hrb" - vyvýšený kohútik, čo ho najjednoznačnejšie odlišuje od grizlyho, žijúceho v tých istých oblastiach. Výborne lezie po stromoch.
Medveď pyskatý (Melursus ursinus)
Žije na území Prednej Indie, Srí Lanky. Má predĺženú tvárovú časť lebky, prečnievajúci spodný pysk, dlhé pazúre a jazyk mu umožňujú hľadať v dreve termity a hmyz.
* V minulosti ich používali na zábavu ako "tancujúce medvede". O záchranu ich druhu sa snažia v rezerváciách a národných parkoch.
Medveď malajský (Helarctos malayanus)
Vyskytuje sa v juhovýchodnej Ázii, Malajskom polostrove, južnej Číne, ostrovoch Sumatry a Kalimantanu. Je najmenší zo všetkých druhov, má len okolo 65 kg. Žije v oblasti tropických pralesov, preto má najkratšiu srsť. Vďaka dlhým pazúrom výborne lezie po stromoch. Úzkym dlhým jazykom chytá hmyz, termity, včely, ale živí sa aj ovocím a malými cicavcami.
* Pytliaci ho ešte stále lovia kvôli medvedej žlči, vysoko cenenej na ďalekom východe, kde sa z nej vyrába prírodný liek. Taktiež aj kvôli medvedím labkám, ktoré sú v luxusných reštauráciách drahou a obľúbenou pochúťkou. V súčasnosti je pre neho hrozbou aj vyrubovanie dažďových pralesov.
čáute
(KOKOTIK JARABI, 13. 6. 2008 17:01)