Jdi na obsah Jdi na menu
Reklama
Založte webové stránky zdarma - eStránky.cz
 


Medvede

23. 1. 2007

NEPRAVDIVÉ MÝTY O MEDVEĎOCH

V médiách sa čoraz častejšie objavujú správy o zlých, agresívnych a premnožených medveďoch, ktoré v lesoch číhajú na bezbranných hubárov a krvilačne napádajú salaše. Ľudia si akosi nevšimli, že po stáročia patrili karpatské hory viac medveďom ako ľuďom, a že aj medvede majú právo na kúsok nerušeného miesta pre život. V Európe sme im ho už veľa nenechali a aj z toho zvyšku im pokúskoch ukrajujeme. Ľudia sa čudujú, že sú stretnutia s medveďmi príliš časté. Ale kam majú ísť, aby sa s človekom nestretli?

 

MÝTUS 1. Medvede sú premnožené.

Čo to vlastne znamená? Toto slovo používame veľmi premyslene vždy, keď nám vo voľnej prírode niečo prekáža. V skutočnosti je medveďov toľko, koľko si dokážu nájsť potravy. Nie viac. Žiadne premnoženie v ekologickom zmysle slova. To, že navštevujú kontajnery a skládky odpadov, ktoré sa nachádzajú v srdci jeho areálu, nie je žiaden dôkaz premnoženia. Ak by sa v niektorej oblasti vyskytoval dvojnásobne nižší počet medveďov a ti isté skládky, medvede ho budú využívať, lebo sú ľahkým zdrojom výdatnej potravy. Medvede svoju plachosť strácajú postupne, naučia sa nebyť plachými. Odpadky nachádzajú najskôr len v noci a na okraji, postupne čoraz častejšie a bližšie k ľuďom. Keby sme im k tomu neposkytovali podmienky, neboli by s nimi takéto problémy.

MÝTUS 2. Medvede ničia stáda.

Atakovanie salašov medveďmi má rovnaký motív ako návštevy kontajnerov – ovce sú ľahko dostupnou potravou. Väčšine prípadov sa dá jednoduchým spôsobom predísť. Účinné sú dobre vycvičené strážne psy, ktoré však nesmú byť na reťazi a elektrické oplôtky. Väčšina salašov takéto zabezpečenie nemá. Odsudzovať medvede je scestné, nechápu, že ovce patria ľuďom, a že znamenajú peniaze, na ktorých nám tak záleží.

 MÝTUS 3. Medvede sa agresívne správajú.

Medveď je za normálnych okolností prirodzene plaché zviera. Inštinktívne sa vyhýba miestam, kde sa často vyskytujú ľudia. Ak sa aj nechtiac dostane do ich blízkosti, vo väčšine prípadov sa o tom človek ani nedozvie a medveď sa v tichosti stratí. Agresívne správanie sa môže vyskytnúť najmä ak je :

  1. zranený, postrelený
  2. chorý – zriedkavá besnota
  3. synantropný – naučený na blízkosť ľudí, vynucujúci si potravu
  4. nemá kam utiecť /napríklad v teréne sa stretnú tri rodiny hlučných hubárov a medveď sa nachádza uprostred
  5. pri koristi – veľmi zriedka, väčšinou ujde
  6. medvedica s mladými – zriedka, zväčša, keď sú medvieďatá veľmi mladé /do 8 mesiacov/

Prevažná väčšina médiami popisovaných prípadov negatívneho správania sa medveďov je z časti alebo úplne nepravdivá. Postihnutý sa vykresľuje v pozícii hrdinu, ktorého ohrozovala strašná šelma. Vykreslený medveď je obyčajne väčší ako v skutočnosti, útočný, hrozne reve, prenasleduje a pod. Chyba zo strany človeka, napríklad to, že medveď bol postrelený, synantropný... sa nespomenie. Počty medveďov v poľovných revíroch bývajú aj niekoľkonásobne nadsadené. Napadnuté ovce na salašoch neboli strážené, ba ani v ohrade, stal sa i prípad, keď ovce zjedli valasi a obvinili medveďa. Najčastejším motívom týchto nadsadených alebo úplne nepravdivých informácií býva žiadosť o ministerskú výnimku na lov, ktorú treba zargumentovať, alebo heroizovanie ľudí, ktorí z bežného stretnutia vytvoria dramatický príbeh. Medveď je v podstate dobrák. Nič od nás nechce – len pokoj. Je to veľké zviera a potrebuje priestor, rozsiahle staré lesy bez ciest, po ktorých sa hrnú davy turistov. Máme u nás predsa národné parky a rezervácie. Doprajme im aspoň tú trošku pokoja. Alebo sme už takí sebeckí, že ani toto nedokážeme?

MEDVEĎ HNEDÝ

Medveď hnedý (Ursus arctos) je najväčšia európska šelma, nekorunovaný kráľ našich lesov, na Slovensku sa pri prechádzkach prírodou môžeme stretnúť s medveďom hnedým eurosibírskym. Obýva hornaté oblasti vo výške približne 700 - 1 500 m so zmiešanými a ihličnatými lesmi. Žije samotársky v tichých a ťažko prístupných miestach, kde je dostatok vody a lesných plodov. Svoje teritórium si označuje pachovými značkami, výkalmi, ale najmä pazúrmi a záhryzmi na kmeňoch stromov a zaberá 20 - 60 km2. Dĺžka jeho tela je 1,7 - 2,2 m, výška v kohútiku 90 - 125 cm. Dospelé medvede sú v priemere ťažšie a väčšie ako medvedice: samce obyčajne vážia 140 – 320 kg, samice 100-200 kg a majú o čosi menšiu a plochejšiu hlavu. Farba srsti je hnedá s rôznymi odtieňmi od čiernohnedej až po svetlohnedú. Chrup má silný s veľkými očnými zubami. Prsty má zakončené dlhými pazúrmi a aj keď ich nemôže sťahovať do pošiev, vie sa dobre šplhať po stromoch. Veľmi dobre má vyvinutý čuch. Človeka alebo zviera dokáže zavetriť aj na 5 kilometrov. Aj jeho sluch je veľmi dobrý, no na druhej strane nemá až taký dobrý zrak ako iné šelmy a nehybné predmety rozozná iba na menšiu vzdialenosť. Pohybuje naraz obidvoma nohami z jednej strany a preto má kolísavú chôdzu. Na rozdiel od iných šeliem medvede nemajú vyvinutú takmer žiadnu mimiku tváre a jej výraz sa nemení. Kvôli tomu je ťažké zistiť či je pokojný , alebo sa chystá zaútočiť. Aj keď vyzerá ťarbavo, na krátku vzdialenosť dokáže vyvinúť veľkú rýchlosť a ani najrýchlejší bežec mu neutečie. S príchodom zimy, keď začne padať prvý sneh, sa medveď utiahne do svojho brloha, ktorý preňho nie je problém pripraviť. Postačia mu mladé smrečiny, zvalený strom, skalný previs. Do brlohu vchádza zadkom a dáva si pozor, aby zanechal po sebe čo najmenej stôp. Po napadnutí snehu je potom dôkladne utajený a ukladá sa na zimný spánok. Nie je to ale pravý spánok. Je to vlastne polospánok, určitá letargia, z ktorej sa občas preberie a poprechádza sa okolo svojho brloha. Jeho telesná hmotnosť môže počas zimy poklesnúť až o 20 %. Na jar vychádza zo svojho zimného brloha vychudnutý a vyhladnutý a prvým jeho počinom je, že sa ide napiť vody. Hľadá si akúkoľvek potravu, či už rastlinnú ( pasie sa na šťavnatej tráve, obžiera mladé výhonky stromov ) alebo živočíšnu v podobe uhynutej zveri. Orientuje sa čuchom. Neskôr sa zloženie potravy medveďa vylepšuje a výrazne sa zlepší aj jeho kondícia.

AKO SA SPRÁVAŤ PRI STRETNUTÍ S MEDVEĎOM??

     
  1. Ak je medveď ďaleko – 50 až 100 metrov a viac – a nepostupuje vaším smerom, môžete ho pokojne pozorovať, nič neprezraďte, aby ste ho zbytočne nevyplašili a ticho si čupnite.
  2. Ak sa približuje a je dosť ďaleko, v tichosti a pokoji odíďte.
  3. Ak sa medveď približuje a je blízko, treba ho na seba čím skôr upozorniť pokojným hlasom a v tichosti odísť.
  4. Ak je veľmi blízko – menej ako 50 metrov – a stále sa približuje, treba postupovať ako v 3., nesmiete mu však pozerať do očí, považuje to za výzvu. Otočte sa bokom, tvárte sa, že medveďa nevidíte a jedným okom kontrolujte, čo robí.
  5. Kričať a utekať pred medveďom nie je potrebné. Možno to výnimočne urobiť, ak medveď uteká priamo na vás a nevie, že ste tam – pritom neútočí, vtedy ho treba zastaviť kričaním. Utekajte len vtedy, ak je medveď v situácii, že nemá kam utiecť a ste veľmi blízko. Len tak sa mu dá vytvoriť priestor na ústup.
Medveďa sa netreba báť, nie je nebezpečný. Stretnutiu s človekom sa vyhýba, je preňho nepríjemné. Skryje sa alebo utečie skôr ako ho zbadáte.

Najnebezpečnejšie pre človeka sú :
  1. zranené jedince /postrelené poľovníkmi alebo pytliakmi/
  2. kontajnerové medvede, ktoré stratili prirodzenú plachosť
  3. medvedice s mladými len výnimočne, inštinktívne sa vyhýbajú miestam, kde sa vyskytujú ľudia. Vprípade, že sú medvieďatá malé – na jar prvého roku života – a nevedia ešte rýchlo utekať, sa o ne medvedice boja najviac.

Medvede vývojovo veľmi úzko súvisia so psami. Sú to vlastne ich mladší príbuzní, a keby sme chceli preháňať, mohli by sme ich považovať za obrovské zavalité psy bez chvosta. Na Zemi dnes žije iba sedem druhov medveďov. Sú to medveď hnedý, medveď baribal, medveď himalájsky, medveď pyskatý, medveď malajský, medveď okuliarnatý a medveď biely.

Medveď hnedý sa vyskytuje v siedmich zemepisných rasách. Najväčšie medvede hnedé možno vidieť na Aljaške a na niektorých priľahlých ostrovoch. Povestný je medveď Kodiak z rovnomenného ostrova, ktorý dorastie na dĺžku takmer 3 metre a jeho hmotnosť sa pohybuje okolo 800 kg, vo výnimočných prípadoch až do 1200 kg. Na Slovensku žije medveď hnedý eurosibírsky, a to v počte okolo 600 jedincov. Oblasťami s výskytom medveďov sú takmer všetky hornaté oblasti západného, stredného a východného Slovenska so zachovalým a trvalým lesným porastom. Oblasti s najväčším výskytom sú pohoria stredného Slovenska, severné pohraničie a oblasť Slovenského raja. V Čechách a na Morave je už vyhubený. Sfarbenie srsti medveďa je dosť variabilné, od čiernohnedej až po žltohnedú, pričom mladé jedince mávajú pod hrdlom biely obojok. Hmotnosť kolíše od 150 do 400 kg. Medvedice majú relatívne menšiu a plochejšiu hlavu ako medvede a sú celkove menšie. Medveď je jedným z najväčších suchozemských dravcov.

Medvede veľmi dobre počujú a taktiež majú veľmi dobrý čuch. V rovinatom teréne človeka zavetria na vzdialenosť vyše 5 kilometrov. Taktiež majú lepší zrak ako ľudia. Nehybné predmety však rozoznávajú iba na menšiu vzdialenosť. Pri pohľade na živého medveďa si môžeme overiť, ako využíva zmyslové orgány. Pohyblivým ňufákom neprestajne vetrí na všetky strany. Aj pohyblivé malé uši bleskovo otáča smerom k prichádzajúcemu zvuku. Na zrak sa veľmi nespolieha. Medvede dokážu bežať dlho veľkou rýchlosťou, o 66% rýchlejšie ako najrýchlejší šprintér na svete, sú silné, pri prekonávaní prekážok dokážu otvoriť dvere, okná a okenice domov, jediným úderom tlapy vedia zabiť dospelý hovädzí dobytok. Sú tiež dobrí plavci a lezci. Majú kolísavú chôdzu a to preto, lebo pohybujú súčasne obidvoma končatinami z tej istej strany. Málo vyvinuté svalstvo tváre nedovoľuje medveďovi takmer žiadnu mimiku. Jeho výraz sa nemení, a tak nevedno, či je zviera v dobrej nálade alebo sa chystá na útok. Nie len preto patria medvede medzi najnebezpečnejšie a najprefíkanejšie šelmy.

Medveď malajský (Helarctos malayanus)

Vyskytuje sa v juhovýchodnej Ázii, Malajskom polostrove, južnej Číne, ostrovoch  Sumatry a Kalimantanu. Je najmenší zo všetkých druhov, má len okolo 65 kg. Žije v oblasti tropických pralesov, preto má najkratšiu srsť. Vďaka dlhým pazúrom výborne lezie po stromoch. Úzkym dlhým jazykom chytá hmyz, termity, včely, ale živí sa aj ovocím a malými cicavcami.
* Pytliaci ho ešte stále lovia kvôli medvedej žlči, vysoko cenenej na ďalekom východe, kde sa z nej vyrába prírodný liek. Taktiež aj kvôli medvedím labkám, ktoré sú v luxusných reštauráciách drahou a obľúbenou pochúťkou. V súčasnosti je pre neho hrozbou aj vyrubovanie dažďových pralesov.




Medvede vo svete

Na zemi dnes žije 8 druhov medveďov. 

Medveď hnedý (Ursus arctos

Najrozšírenejší druh, ktorý môžeme stretnúť aj na Slovensku. Jeho poddruhy môžeme rozdeliť na severoamerické, východoázijské, tibetské, európsko-sibírske, aljašské, predoázijské.
Najväčším z nich je medveď kodiak (dĺžka 2,0-3,4 metre; hmotnosť 470-530 kg), vyskytuje sa na pobreží a ostrovoch Aljašky, podľa jedného z nich sa aj volá.
Daľším poddruhom je známy medveď grizly zo severnej Ameriky. Tento tiež narastie do úctyhodných rozmerov až 2 m. Jeho dlhá hnedá srsť je na koncoch svetlá, z čoho pochádza jeho meno (angl. "grizzled" znamená šedivý). Podobne ako kodiak, na jeseň aj on s obľubou loví lososy, v húfoch tiahnúce proti prúdu riek.

Medveď ušatý (Ursus thibetanus)

Obýva Áziu, Himaláje až do výšky 4000 metrov. Je menší ako baribal, tiež čierny, len na hrudi má žltobiely golier v tvare písmena V. Svoje meno dostal vďaka nápadne velkým ušniciam.



 

Medveď okuliarnatý (Tremarctos ornatus)

Je jediným druhom žijúcim v južnej Amerike, kde obýva pohorie Ánd.
Je čiernohnedej farby, okolo očí má svetlú srsť, čo pripomína okuliare. Na hrudi má golier z dlhšej, taktiež svetlej srsti. S obľubou lezie na kaktusy za plodmi a má rád ovocie.
* Ohrozený je lovom pre mäso a ničením jeho životného prostredia, farmári ho strieľajú kvôli škodám na poliach.


Medveď čierny (Ursus americanus)

"Baribal" žije na území Mexika a severnej Ameriky, kde tvorí početnú populáciu v oblastiach, kde vyhubili grizlyho. Je veľký skoro ako náš medveď hnedý, ale má kratšiu čiernu srsť (alebo aj škoricovohnedú), na hrudi svetlú. Na chrbte nemá výrazný "hrb" - vyvýšený kohútik, čo ho najjednoznačnejšie odlišuje od grizlyho, žijúceho v tých istých oblastiach. Výborne lezie po stromoch.

 


Medveď pyskatý (Melursus ursinus)

Žije na území Prednej Indie, Srí Lanky. Má predĺženú tvárovú časť lebky, prečnievajúci spodný pysk, dlhé pazúre a jazyk mu umožňujú hľadať v dreve termity a hmyz.
* V minulosti ich používali na zábavu ako "tancujúce medvede". O záchranu ich druhu sa snažia v rezerváciách a národných parkoch.

Medveď malajský (Helarctos malayanus)

Vyskytuje sa v juhovýchodnej Ázii, Malajskom polostrove, južnej Číne, ostrovoch  Sumatry a Kalimantanu. Je najmenší zo všetkých druhov, má len okolo 65 kg. Žije v oblasti tropických pralesov, preto má najkratšiu srsť. Vďaka dlhým pazúrom výborne lezie po stromoch. Úzkym dlhým jazykom chytá hmyz, termity, včely, ale živí sa aj ovocím a malými cicavcami.
* Pytliaci ho ešte stále lovia kvôli medvedej žlči, vysoko cenenej na ďalekom východe, kde sa z nej vyrába prírodný liek. Taktiež aj kvôli medvedím labkám, ktoré sú v luxusných reštauráciách drahou a obľúbenou pochúťkou. V súčasnosti je pre neho hrozbou aj vyrubovanie dažďových pralesov.

www.medvede.sk

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

čáute

(KOKOTIK JARABI, 13. 6. 2008 17:01)

DNES PPOVINNE POZERAJTE TELKU S POZDRAVOM KOKOTIK JARABI